Záležitosť, o ktorej sa ťažko hovorí .

Autor: Tatiana Dologová | 5.8.2013 o 14:24 | (upravené 5.8.2013 o 16:32) Karma článku: 4,53 | Prečítané:  474x

Sedím len tak na lavičke, slnko mi už značne dáva najavo, že je ďalší krásny letný deň, vietor vo vlasoch sa snaží upútať moju pozornosť, moje podvedomie letmo zachytáva závideniahodný zvuk áut ... no moja myseľ, ktorá mi nedá ani na chvíľu vydýchnuť, sa samozrejme hrabe v krabici bežných problémových otázok a vyťahuje práve tú najmenej obľúbenú, za ktorú by som bola vďačná, keby neexistovala .. Či nám stoja niektorí ľudia za to, aby sme sa pre nich trápili .

Veď to poznáte, tú neľahkú cestu životom, keď ste raz hore, obľúbený, úspešný, ľudia vás zbožňujú ... a keď ste dole, nič sa vám nedarí, máte kopu problémov, ľudia vás opúšťajú ... No a takto sa to, bohužiaľ, dokola strieda a, bohužiaľ, striedajú sa aj ľudia, podľa toho, či sa práve v tejto chvíli nachádzate v Kruhu uznávaných alebo, keď sa nám náhodou šmykne noha a spadneme, v Kruhu nezaujímavých a zrazu bezvýznamných . To síce nie je v poriadku, ale dá sa nad tým mávnuť rukou ...

Ale nemali by tu byť aj takí, tí univerzálni ? Takí, ktorí budú pri nás stáť v dobrom aj v zlom ? Ktorí nás pochvália, keď niečo vyhrajeme a povzbudia, keď ráno vykročíme zlou nohou ? .. Nie sú náhodou oni, tí praví kamaráti ? Viete, takí, ktorí vám odpustia aj veľké omyly, lebo si vážia to dobré, čo s vami prežili a čo ste pre nich urobili . Takí, ktorí vás neopustia, keď im ublížite a bude vás to pritom veľmi mrzieť, ale sadnú si s vami a budú sa vás snažiť chápať .

Tak by to malo byť, nie ? Medzi tými skutočnými, čo stoja za to, čo sa oplatí dať aj ruku do ohňa za nich, viete .

Nemalo by sa rozpadnúť kamarátstvo, keď ste mali niekedy toho toľko spoločného len preto, že jeden z vás odíde na výšku. Nemali by sa prestať dvaja ľudia úplne stretávať, keď si niekedy nevedeli predstaviť, že by neboli spolu dlhšie ako jeden týždeň .

Lenže my sme takí, že radšej všetko zahodíme za hlavu namiesto toho, aby sme sa to pokúsili opraviť . Nechcem rozprávať o tom, že by sme mali byť viac k sebe úprimní a naučiť sa hovoriť veci priamo do očí, lebo aj keby sme to robili, ľudia sú natoľko zvyknutí na vzorce typu " vecisitrebanechaťpreseba " alebo " vecitrebahovoriťpozachrbát " , že úprimnosť je chápaná ako urážka .

Neviem návod ako si udržať priateľov, nenašla som ho na internete ani v maminej kuchárke, ale bola by som rada, keby ho niekto, sakra, už konečne vymyslel .

Lebo podľa mňa každý potrebuje niečo hlbšie ako sú neuveriteľne úprimné objatia na ulici, niečo menej povrchné ... A možno som len ja náročná a príliš premýšľam, možno to tak má byť, že ľudia sú proste len na etapy, jednoducho prídu a odídu, možno zajtra, možno o desať rokov, podľa toho, ako dlho budete s nimi na jednej vlne ...Možno len ja chcem nemožné - kamaráta/ku na celý život, ktorý/á to so mnou nikdy nevzdá a možno chcú bútľavú vŕbu a zabávača v jednom všetci .

A možno by som si mala zabezpečiť psa ...

Niektorí chýbate, aj po toľkých rokoch, škoda, že o tom nechcete vedieť .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?